Život Prešova
online
online
Nórsky bádateľ R. Amundsen dosiahol pred 110 rokmi ako prvý južný pól
14.12.2021 Celý región
Južný
pól/Bratislava 14. decembra (TASR) - Polárnych bádateľov Nóra Roalda
Amundsena a Angličana Roberta Scotta spájala túžba, ktorej boli ochotní
podriadiť všetko - dobyť južný pól. Víťazom však mohol byť iba jeden. V
napínavom a dodnes fascinujúcom bádateľskom súboji zvíťazil napokon
nórsky polárnik Amundsen. Ako prvý človek na svete dosiahol južný pól a
Scotta predstihol o 35 dní. Od tohto okamihu uplynie v utorok 14.
decembra 110 rokov.
Večne zamrznutá Antarktída bola posledným neprebádaným kontinentom, o ktorom sa hovorilo aj ako o "stratenom kontinente". Britský polárnik Robert Scott podnikol do tejto oblasti štyri expedície a preto sa očakávalo, že to bude práve on, kto dorazí na južný pól ako prvý.
Roald Amundsen, ktorý vyrastal v rodine lodiarov a námorných kapitánov, sníval od detstva o tom, že bude polárnym bádateľom, hoci jeho matka chcela, aby sa stal lekárom. "Pokladali ma za blázna, keď som v najtuhšej zime spával pri oknách dokorán otvorených. Moja matka mi preto starostlivo dohovárala, ale uspokojila sa, keď som jej povedal, že mám rád čerstvý vzduch. V skutočnosti však vykonával som tým len časť svojho svedomito pripravovaného programu otužovania," napísal vo svojich spomienkach Človek objaviteľ, ktoré vyšli v roku 1935.
Prvú expedíciu podnikol Roald Amundsen v rokoch 1903 až 1906. Počas nej ako prvý uskutočnil severozápadný priechod medzi Atlantickým oceánom a Tichým oceánom na lodi Gjoa okolo Grónska do prístavu Nome na Aljaške a určil pozíciu severného magnetického pólu. Jeho ďalším cieľom mal byť severný pól, ale keďže svet obletela správa, že najsevernejšie miesto planéty už dosiahol v roku 1909 americký polárnik Robert Peary, rozhodol sa Amundsen vydať k južnému pólu.
Na cestu do Antarktídy sa vydal v roku 1910 na legendárnej lodi Fram, čo v preklade znamená Vpred. K Zátoke veľrýb, kde si vybudoval základný tábor, dorazil 14. januára 1911. Amundsen začal svoju púť k južnému pólu 20. októbra 1911. Na cestu sa vybral so štyrmi mužmi a desiatkami psov, ktoré považoval za najväčší poklad. "Od nich závisí celá expedícia," hovoril polárnik.
Po prekonaní zľadovatených náhorných planín, tri tisíc metrov vysokého Axel-Heibergovho ľadovca a nebezpečných trhlín, dosiahol Roald Amundsen a členovia jeho výpravy 14. decembra 1911 južný pól. Celkovo urazili za 99 dní približne tritisíc kilometrov. "Tak sme dorazili a mohli sme vztýčiť našu zástavu na geografickom južnom póle. Vďaka Ti, Bože!" napísal si do svojho denníka slávny bádateľ.
Zatiaľ čo Roald Amundsen išiel po dovtedy nepreskúmanej ceste, Robert Scott zvolil trasu známu už z predchádzajúcich neúspešných výprav. Bola však nielen neúspešná, ale tragická. Nielenže prišiel do cieľa ako druhý - 17. januára 1912, ale návrat do základného tábora neprežil. Jeho zamrznuté telo našli spolu s ďalšími dvoma polárnikmi o osem mesiacov neskôr, len 18 kilometrov od tábora so zásobami paliva a jedla.
Roald Amundsen sa vrátil domov ako hrdina a pokračoval vo svojich výpravách. V máji 1926 spolu s talianskym konštruktérom vzducholodí Umbertom Nobileom a americkým objaviteľom a milionárom Lincolnom Ellsworthom preleteli ako prví na vzducholodi Norge najsevernejší bod planéty. Po tejto expedícii sa ale začali spory medzi Amundsenom a Nobileom o to, kto vlastne tím viedol a teda o to, kto má najväčšiu zásluhu na úspešnom zavŕšení projektu.
V máji 1928 viedol Nobile vlastnú arktickú expedíciu, keď vzducholoďou Italia absolvoval niekoľko letov do neprebádaných oblastí Severného ľadového oceánu. Počas jedného z nich na spiatočnom lete vzducholoď havarovala. Do medzinárodnej záchrannej akcie sa zapojil aj Roald Amundsen, ktorý však počas nej zahynul. Predpokladá sa, že jeho lietadlo sa v hmle zrútilo do Severného ľadového oceánu. Dátum smrti bol oficiálne stanovený na 18. jún 1928. Amundsenovo telo ani pozostatky ďalších členov posádky sa ale nikdy nenašli.
Večne zamrznutá Antarktída bola posledným neprebádaným kontinentom, o ktorom sa hovorilo aj ako o "stratenom kontinente". Britský polárnik Robert Scott podnikol do tejto oblasti štyri expedície a preto sa očakávalo, že to bude práve on, kto dorazí na južný pól ako prvý.
Roald Amundsen, ktorý vyrastal v rodine lodiarov a námorných kapitánov, sníval od detstva o tom, že bude polárnym bádateľom, hoci jeho matka chcela, aby sa stal lekárom. "Pokladali ma za blázna, keď som v najtuhšej zime spával pri oknách dokorán otvorených. Moja matka mi preto starostlivo dohovárala, ale uspokojila sa, keď som jej povedal, že mám rád čerstvý vzduch. V skutočnosti však vykonával som tým len časť svojho svedomito pripravovaného programu otužovania," napísal vo svojich spomienkach Človek objaviteľ, ktoré vyšli v roku 1935.
Prvú expedíciu podnikol Roald Amundsen v rokoch 1903 až 1906. Počas nej ako prvý uskutočnil severozápadný priechod medzi Atlantickým oceánom a Tichým oceánom na lodi Gjoa okolo Grónska do prístavu Nome na Aljaške a určil pozíciu severného magnetického pólu. Jeho ďalším cieľom mal byť severný pól, ale keďže svet obletela správa, že najsevernejšie miesto planéty už dosiahol v roku 1909 americký polárnik Robert Peary, rozhodol sa Amundsen vydať k južnému pólu.
Na cestu do Antarktídy sa vydal v roku 1910 na legendárnej lodi Fram, čo v preklade znamená Vpred. K Zátoke veľrýb, kde si vybudoval základný tábor, dorazil 14. januára 1911. Amundsen začal svoju púť k južnému pólu 20. októbra 1911. Na cestu sa vybral so štyrmi mužmi a desiatkami psov, ktoré považoval za najväčší poklad. "Od nich závisí celá expedícia," hovoril polárnik.
Po prekonaní zľadovatených náhorných planín, tri tisíc metrov vysokého Axel-Heibergovho ľadovca a nebezpečných trhlín, dosiahol Roald Amundsen a členovia jeho výpravy 14. decembra 1911 južný pól. Celkovo urazili za 99 dní približne tritisíc kilometrov. "Tak sme dorazili a mohli sme vztýčiť našu zástavu na geografickom južnom póle. Vďaka Ti, Bože!" napísal si do svojho denníka slávny bádateľ.
Zatiaľ čo Roald Amundsen išiel po dovtedy nepreskúmanej ceste, Robert Scott zvolil trasu známu už z predchádzajúcich neúspešných výprav. Bola však nielen neúspešná, ale tragická. Nielenže prišiel do cieľa ako druhý - 17. januára 1912, ale návrat do základného tábora neprežil. Jeho zamrznuté telo našli spolu s ďalšími dvoma polárnikmi o osem mesiacov neskôr, len 18 kilometrov od tábora so zásobami paliva a jedla.
Roald Amundsen sa vrátil domov ako hrdina a pokračoval vo svojich výpravách. V máji 1926 spolu s talianskym konštruktérom vzducholodí Umbertom Nobileom a americkým objaviteľom a milionárom Lincolnom Ellsworthom preleteli ako prví na vzducholodi Norge najsevernejší bod planéty. Po tejto expedícii sa ale začali spory medzi Amundsenom a Nobileom o to, kto vlastne tím viedol a teda o to, kto má najväčšiu zásluhu na úspešnom zavŕšení projektu.
V máji 1928 viedol Nobile vlastnú arktickú expedíciu, keď vzducholoďou Italia absolvoval niekoľko letov do neprebádaných oblastí Severného ľadového oceánu. Počas jedného z nich na spiatočnom lete vzducholoď havarovala. Do medzinárodnej záchrannej akcie sa zapojil aj Roald Amundsen, ktorý však počas nej zahynul. Predpokladá sa, že jeho lietadlo sa v hmle zrútilo do Severného ľadového oceánu. Dátum smrti bol oficiálne stanovený na 18. jún 1928. Amundsenovo telo ani pozostatky ďalších členov posádky sa ale nikdy nenašli.
www.ZIVOTPO.sk
